Kampane

ZDAŇME NAJBOHATŠÍCH – Európska občianska iniciatíva bit.ly/zdanme-najbohatsich

Čo je európska občianska iniciatíva? Je to fantastický nástroj, ktorý umožňuje 1 miliónu európskych občanov požiadať Európsku komisiu o návrh novej legislatívy na konkrétnu tému. Je to spôsob, ako sa môžete ako občan priamo podieľať na politickom rozhodovaní v Európe.

Prečo zdaňovať ultrabohatých? Profitujú totiž z toho, že ich majetok a príjmy sú zdanené oveľa menej ako obyčajný plat zamestnanca. Práca – mzda – je zdanená oveľa viac ako kapitál. V priemere európsky zamestnanec odvedie zo mzdy až 40%, ale zdaňovanie kapitálových výnosov je v niektorých štátoch EÚ dokonca nulové.  Zisky korporácií sa zdaňujú v priemere do výšky 21% a v mnohých štátoch EÚ ešte oveľa menej (napr. v Maďarsku len 9%). Dividendy, teda zisk, ktorý si vyplácajú akcionári firiem, sa v EÚ zdaňuje len okolo 20% a daň z dedičstva je v mnohých štátoch nulová.

1% najbohatších Európanov vlastní viac než štvrtinu európskeho bohatstva, ale v prevažnej väčšine štátov EÚ z neho  neplatia z neho žiadnu daň. A ešte ročne okradnú štátne rozpočty o 170  miliárd EUR daňovými únikmi. 

Životný štýl 1% najbohatších zapríčiní ročne toľko znečistenia ovzdušia, koľko by bežnému človeku trvalo 1500 rokov. Za  jeden rok vyprodukujú viac emisií CO2 ako 5 miliárd najchudobnejšej časti sveta a nie sú za to sankcionovaní.

Súčasné nastavenie systému zdaňovania je absolútne neférové voči zamestnancom a zvýhodňuje bohatých. Pridajte sa k Thomasovi Pikettymu a viac než stovke europoslancov, europoslankýň, ekonómov i bežných ľudí, ktorí žiadajú zaviesť vyššie dane z bohatstva. Podpíšte a zdieľajte výzvu pre Európsku komisiu.

Daň z bohatstva len v rozmedzí 2 až 5% európskych multimilionárov by mohla do rozpočtov priniesť 286,5 miliárd eur ročne. Z toho sa ďalej môžu dofinancovať verejné služby, ale aj bojovať proti klimatickým zmenám a zmierňovať chudoba.

Koho by sa európska daň z bohatstva dotkla? Kritériá na definovanie „ultrabohatých“ by sa mali v jednotlivých krajinách EÚ líšiť v dôsledku hospodárskych, fiškálnych a sociálnych rozdielov medzi členskými štátmi. V Belgicku napríklad navrhujú, aby sa každý, kto má okrem svojho hlavného domáceho a obchodného majetku 1,25 milióna eur, kvalifikoval ako „ultrabohatý“.

Tento text bol vyprodukovaný s finančnou podporou Európskeho parlamentu. Nereprezentuje názory Európskeho parlamentu.

Plný text návrhu pre Európsku komisiu:

www.tax-the-rich.eu

Už viac ako desať rokov čelí Európska únia rastúcemu počtu kríz, či už na ekonomickej, sociálnej, zdravotnej, geopolitickej alebo environmentálnej úrovni. Tieto krízy sú príznačné pre zlyhanie hospodárskych, fiškálnych a sociálnych politík implementovaných národnými vládami a Európskou úniou, ktoré podkopali systémy zdravotnej starostlivosti, verejné služby, ochranu životného prostredia a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Cieľom Únie je podporovať blaho svojich obyvateľov, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a zaručiť sociálnu spravodlivosť a sociálnu ochranu (článok 3 ZEÚ) a jej inštitúcie sa zaviazali zabezpečiť väčšiu spravodlivosť, najmä pokiaľ ide o dane. V skutočnosti však nerovnosti neustále narastajú až do bodu, keď dnes najbohatšie 1 % svetovej populácie vlastní takmer polovicu celosvetového bohatstva a to isté 1 % tiež emituje viac CO2 ako najchudobnejšia polovica planéty. Na zvládnutie týchto výziev je nevyhnutné zásadne preorientovať Európsku úniu na spravodlivú a demokratickú zmenu klímy. Niekoľko nedávnych európskych iniciatív v reakcii na klimatickú krízu, pandémiu Covid a vojnu na Ukrajine začalo riadiť politiku Únie týmto smerom (Green Deal, RRF, SURE…). Táto iniciatíva navrhuje zachovať tieto politiky ekologickej a sociálnej transformácie zavedením dane z veľkého bohatstva na podnet Európskej komisie. Niekoľko štúdií, vrátane jednej, ktorú nedávno vykonalo Laboratoire sur les inégalités mondiales(1) , preukázalo, že takáto daň by urýchlila boj proti zmene klímy a nerovnostiam. Táto daň, ktorá by prispela k vlastným zdrojom Európskej únie, by generovala príjmy, ktoré by umožnili spolufinancovať politiky ekologickej a sociálnej transformácie uskutočňované Úniou a jej členskými štátmi pri zohľadnení ich objektívnej situácie. Zavedenie európskej dane z nadmerného bohatstva by tiež reagovalo na mnohé výzvy občianskej spoločnosti, vedcov a volených zástupcov v tomto smere. Len nedávno viac ako sto europoslancov podporovaných niekoľkými ekonómami vyzvalo EÚ, aby zaviedla progresívnu daň z extrémneho bohatstva. Pripravovaná smernica o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania pre nadnárodné skupiny v Únii už ukázala, že EÚ je schopná dohodnúť sa na väčšej daňovej spravodlivosti. Konferencia o budúcnosti Európy zdôraznila potrebu harmonizovať daňovú politiku a využiť ju ako páku v boji proti environmentálnej kríze.

Zavedenie európskej dane z nadmerného majetku by si vyžadovalo tri legislatívne opatrenia. Po prvé, vyzývame Európsku komisiu, aby vypracovala návrh smernice, ktorou sa zriaďuje európska daň z nadmerného bohatstva na základe článku 115 TFEU. Tento článok umožňuje Rade, aby jednomyseľne prijala smernice na aproximáciu vnútroštátnych právnych predpisov, najmä v oblasti priamych daní, ak majú priamy vplyv na vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu. Vnútroštátne rozdiely v zdaňovaní ultrabohatých pravdepodobne podnietia zvýšenú daňovú súťaž v rámci Únie a vytvoria deformácie na vnútornom trhu. Z toho vyplýva potreba spoločných politických prístupov a koordinovaných opatrení v rámci vnútorného trhu, aby sa maximalizoval pozitívny vplyv zdaňovania nadmerného bohatstva.

Po druhé, vyzývame Európsku komisiu, aby navrhla zmenu a doplnenie rozhodnutia Rady 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie na základe článku 311 ods. 3 TFEU. Účelom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bude umožniť, aby európska daň z majetku prispievala do systému vlastných zdrojov Európskej únie. Takáto zmena a doplnenie by tiež reagovalo na želanie, ktoré vyjadrili európske inštitúcie od roku 2020, pridať nové vlastné zdroje, najmä s cieľom splniť splatenie finančných záväzkov Komisie na financovanie Európskeho nástroja odolnosti a obnovy (RRF). .

Po tretie, nové vlastné zdroje založené na dani z nadmerného majetku by sa mali vyčleniť na spravodlivú environmentálnu a sociálnu transformáciu a na financovanie politík Únie a členských štátov na tento účel. Vyzývame preto Európsku komisiu, aby predložila návrhy nariadení na posilnenie Fondu na podporu odolnosti (RRF), fondov spojených s Greendealom a politikou súdržnosti. Pôjde najmä o úpravu nariadení 2021/1056 a 2021/241. Tieto fondy sú založené na politike súdržnosti (článok 175 ods. 3 ZFEÚ). Na tento účel by sa potenciálne mohli použiť iné právne základy, ako napríklad ustanovenia o životnom prostredí (článok 192 ods. 1 ZFEÚ) alebo ustanovenia o politike zamestnanosti a sociálnej politike (články 149 a 153 ZFEÚ) a rozvojovej spolupráci (článok 209 ZFEÚ). ).