Spolupráca Profora s Foundation for European Progressive Studies (FEPS, Brusel), Res Publica (Protugalsko) a Friedrich-Ebert Stiftung.
Od globálnej krízy v rokoch 2007 – 2008 krajne pravicové hnutia výrazne rozšírili svoj vplyv a spochybnili liberálne demokratické systémy v celej Európe a mimo nej. Namiesto toho, aby táto kríza podnietila oživenie sociálnodemokratických alternatív, zintenzívnila politickú fragmentáciu a polarizáciu a vytvorila úrodnú pôdu pre krajne pravicových aktérov. Medzi významné nedávne európske príklady patrí strana Fratelli d’Italia Giorgie Meloni, ktorá vytvorila najpravicovejšiu vládu v krajine od druhej svetovej vojny; Strana slobody Geerta Wildersa, ktorá donedávna viedla krajne pravicovú konzervatívnu koalíciu v Holandsku; rakúska Strana slobody zaznamenala výrazné volebné zisky; a nemecká Alternatíva pre Nemecko sa do roku 2025 stala druhou najväčšou stranou. Podobné trendy sa objavili na celom svete, pričom v Indii pôsobí hinduisticko-nacionalistická Bharatiya Janata Party Narendru Modiho, v Brazílii prezidentstvo Jaira Bolsonara a v Spojených štátoch sa vrátil Donald Trump do úradu.
Na rozdiel od historických krajne pravicových hnutí sa súčasní aktéri často prezentujú ako morálni reformisti, ktorých cieľom je napraviť zlyhávajúci neoliberálny poriadok. Ich populistická rétorika oslovuje širokú verejnosť a priťahuje voličov sklamaných z tradičnej politiky tým, že zneužíva obavy z ekonomickej neistoty, kultúrnych zmien a rozčarovania z demokracie. Ekonomické ťažkosti, najmä medzi marginalizovanými skupinami, poskytli obzvlášť úrodný základ. Okrem toho kultúrny odpor voči progresívnemu pokroku v oblasti rodovej rovnosti, sekularizácie a práv LGBTQ+ umožnil krajnej pravici zosilniť rozdeľujúce kultúrne naratívy. Pretrvávajúce krízy riadenia a klesajúca dôvera v demokratické inštitúcie navyše umožnili týmto hnutiam prezentovať sa ako dôveryhodné alternatívy sľubujúce stabilitu a návrat k tradičným hodnotám. Súčasná krajná pravica strategicky pôsobí v demokratických rámcoch a snaží sa nielen o volebný úspech, ale aj o hlboké posuny smerom k autoritárskym, antipluralistickým modelom riadenia. Ich diskurz sa bežne stavia proti imigrácii, islamu, liberalizmu a „progresivizmu“, pričom propaguje nacionalizmus, tradičné rodinné úlohy, suverenitu a náboženský konzervativizmus.
V tomto kontexte je nadnárodná spolupráca čoraz kľúčovejšia pri podpore úspechov krajnej pravice, a preto tvorí ústredné zameranie spoločného výskumného projektu. Hoci domáce faktory zostávajú dôležité, predchádzajúce štúdie zdôrazňujú, že cezhraničná výmena naratívov, stratégií a zdrojov významne zosilňuje úsilie krajnej pravice. V nadväznosti na tieto existujúce vedecké poznatky sa tento projekt zaoberá zostávajúcimi medzerami a jeho cieľom je vyvinúť akčné stratégie, ktoré pomôžu progresívnym aktérom lepšie pochopiť a pôsobiť proti týmto nadnárodným prepojeniam.
V rámci projektu prebehli tri okrúhle stoly: prvý v Bruseli zameraný na stratégie boja proti krajnej pravici etablovanej v Európskom parlamente. Druhý okrúhly stôl v Lisabone sa zameriaval na príčiny rastu krajnej pravice a na treťom stretnutí sa experti z rôznych oblastí stretli s cieľom prediskutovať stratégie, ako môžu sociálne demokratické strany a demokratickí aktéri čeliť rastu krajnej pravice. Stretnutia sa aktívne zúčastnila aj podpredsedníčka Strany európskych socialistov a súčasná nemecká europoslankyňa za SPD Katarina Barley.
Pozrite si výstupy z okrúhlych stolov, krátky policy brief „Musí existovať aj alternatíva“ https://feps-europe.eu/wp-content/uploads/2026/03/There-must-be-an-alternative-1-1.pdf
ako aj k postupu proti krajnej pravici v Európskom parlamente: https://feps-europe.eu/wp-content/uploads/2026/03/Countering-the-far-right1.pdf
